Na úvod krátke zhrnutie. Za posledných niekoľko rokov sme sprostredkovali právne zastupovanie asi v desiatich prípadoch, v ktorých ľudia namietali policajné násilie. Z nich sa dá považovať za naozaj dobre vyšetrený možno jeden. A aj to máme na mysli, známy prípad týrania rómskych chlapcov z policajnej stanici v Košiciach z roku 2009, ktorý bol okolnosťami špecifický a policajné násilie tu bolo zachytené na videonahrávke.
Až v rámci aktuálneho vyšetrovania prípadu razie voči Rómom vo Vrbnici z apríla 2015 sa v práci policajnej inšpekcie objavili aj náznaky niečoho pozitívneho.
Ak Vrbnicu porovnáme s iným medializovaným prípadom policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013, priebeh aj výsledok ich vyšetrovania bol do značnej miery odlišný. Prípad z Moldavy inšpekcia prakticky trištvrte roka úplne ignorovala a následné trestné stíhanie ukončila tak trocha obligátnym - skutok sa nestal. V prípade Vrbnice začala pracovať neporovnateľne skôr a trestné stíhanie prerušila, pretože sa jej nepodarilo zistiť, kto z prítomných policajtov údajne bil ľudí.
Pri Vrbnici navyše inšpekcia dokázala obviniť veliteľa policajtov, ktorý na mieste nezasiahol voči svojim podriadeným, ktorí sa údajne mali dopúšťať násilia. To je dobrá správa a uvidíme ako sa ďalšie vyšetrovanie voči nemu ďalej vyvinie. Otázka však je, či inšpekcia pri Vrbnici urobila naozaj všetko, aby obvinila aj tých policajtov, ktorí na mieste zrejme naozaj bili ľudí. Podľa nášho názoru sa tak nestalo. Inšpekcia v tomto smere urobila niekoľko chýb, pričom jedna je naozaj do očí bijúca.
Inšpekcia v rámci vyšetrovania prípadu vo Vrbnici vypočula poškodených ľudí aj podozrivých policajtov a vyžiadala si lekársky posudok, ktorý potvrdil, že zranenia si Rómovia nemohli spôsobiť sami. Aby zistila, ktorí z prítomných policajtov sa namieste mali dopustiť násilia, urobila následne aj takzvané rekognície. V rámci nich mali niektorí z poškodených Rómov označiť, ktorí konkrétni policajti sa voči nim mali previniť. Inšpekcia však z neznámych dôvodov tieto rekognície neurobila tak, ako sa štandardne robia - za nepriehľadnou stenou. Urobila ich vo vzájomnom kontakte poškodených a policajtov tvárou v tvár. A čuduj sa svete, poškodení žiadnych policajtov neoznačili.
Faktom je, že ukázať za takých okolností prstom na policajta, ktorý stojí oproti vám, si u mnohých ľudí môže žiadať veľkú dávku odvahy. Môžu mať oprávnený pocit, že im to policajt, ktorého označia za páchateľa, môže prísť neskôr zrátať. Môžu celú situáciu vnímať ako nadmerne stresujúcu a napokon radšej mlčať. Aj preto je skrátka nevyhnutné, aby sa rekognície v takýchto prípadoch robili za nepriehľadnou stenou.
Je tiež na zamyslenie, prečo vyšetrovanie policajného zásahu vo Vrbnici trvalo inšpekcii dovedna 20 mesiacov, kým dospela k nejakým záverom. Všetko podstatné sa totiž pri vyšetrovaní policajného násilia musí urobiť čo najskôr. Časom sa dôkazy strácajú a ľudia si menej pamätajú. Šanca, že sa niečo vyšetrí, výrazne klesá. Ako zdôrazňuje súd v Štrasburgu, úvodná fáza vyšetrovania je v týchto prípadoch kľúčová pre odhalenie pravdy.
Sťažnosť, ktorú podala v mene poškodených s Poradňou spolupracujúca advokátka, má práve teraz v rukách dozorujúci prokurátor. Ten by mal rozhodnutie inšpekcie o prerušení trestného stíhania zrušiť a inšpekcii nariadiť, aby vo vyšetrovaní pokračovala a napravila chyby, ktoré sa ešte napraviť dajú.
V opačnom prípade bude Vrbnica len ďalším z radu prípadov policajného násilia, ktorý to má nakročené do Štrasburgu.
Štefan Ivanco
Poradňa pre občianske a ľudské práva