O rómskych ženách, ktoré sa postavili proti nespravodlivosti

Autor: Poradňa pre občianske a ľudské práva | 19.7.2017 o 15:53 | Karma článku: 7,50 | Prečítané:  2783x

V rámci mojej práce som mala česť spoznať úžasné a sebavedomé rómske ženy, ktoré sa neboja postaviť porušeniu svojich ľudských práv a ľudských práv iných rómskych žien či detí. 

Som rómska aktivistka a pracujem v Poradni pre občianske a ľudské práva. Mojou náplňou práce je ľudskoprávny monitoring v rómskych komunitách a organizovanie a participácia na stretnutiach s rómskymi aktivistkami. V rámci mojej práce som mala česť spoznať úžasné a sebavedomé rómske ženy, ktoré sa neboja postaviť porušeniu svojich ľudských práv a ľudských práv iných rómskych žien či detí. Kto tieto ženy sú a o čo sa usilujú? A prečo má ich úsilie veľký význam?

Prečo a ako vznikli stretnutia rómskych žien

V Poradni pre občianske a ľudské práva vytvárame priestor na stretnutia rómskych žien už skoro 15 rokov. Prvé stretnutia sme zorganizovali v roku 2003, keď sme v Poradni začali zastupovať nezákonne sterilizované  rómske ženy, ktoré sa domáhali spravodlivosti pred slovenskými súdmi a niektoré až v Štrasburgu.

Mnohé z nich vo svojom snažení nemali podporu od  ľudí z komunity, ani od tých najbližších čiže rodiny. Nezákonne sterilizované ženy z cca. 5 lokalít východného Slovenska sa takto začali stretávať. Spoznávali sa, rozprávali o tom,  čo sa im  stalo, čo prežili, počúvali sa a hlavne jedna druhú podporovali v boji za spravodlivosť. 

Postupom času sa k ženám pridali aj iné ženy, ktoré v sebe našli odhodlanie brániť sa, ak sú ich ľudské práva či ľudské práva iných žien a detí porušované.

Čo ženy dosiahli svojou prácou a vytrvalosťou

Ženy sa na stretnutiach zo začiatku podporovali, čo sa týka ich skúseností s nezákonnými sterilizáciami a ich dopadmi. Postupom času, ale začali riešiť aj iné problémy, s ktorými sa v ich lokalitách Rómky a ich deti stretávajú, ako napríklad  diskrimináciu rómskych detí v materských či základných školách a segregáciu rómskych žien na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v nemocniciach.

Ženy veľakrát na stretnutiach hovorili o zlom prístupe a zaobchádzaní zdravotného personálu k rómskym ženám na pôrodnici v prešovskej nemocnici. Aj  počas tak dôležitej udalosti ako je narodenie dieťa, ich na pôrodnici diskriminujú a segregujú. Rozhodli sa aj v tejto veci niečo urobiť. Chcú aby každá žena dostala rovnaký prístup a rovnakú zdravotnú starostlivosť pred, počas a aj po pôrode a nechcú aby ich dcéry, alebo iné rómske ženy zažili diskrimináciu na pôrodnici tak ako ony.

Ženy z Jarovníc preto iniciovali petíciu s názvom Zastavme diskrimináciu a ponižovanie rómskych žien na pôrodnici. V petícii ženy popisovali svoje skúsenosti , ale i skúsenosti iných rómskych žien, ako ich zdravotný personál pred alebo počas pôrodu uráža a ponižuje, ako ich segreguje do takzvaných „rómskych“ izieb počas pobytu na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v prešovskej nemocnici. Na stretnutí tiež vlastnoručne vytvorili pohľadnicu , text petície a aj odkaz ministrovi zdravotníctva . Elektronickú formu petície podporilo 160 ľudí. Podporovateľky a podporovatelia zároveň p uvádzali dôvody, prečo petíciu podporujú. Ženy vo svojej,  ale aj v iných lokalitách vyzbierali tiež  138 podpisov formou pohľadníc. O túto petíciu sa zaujímali aj média SKY rádio PrešovRomea.cz, ktorým poskytli rozhovor. Pohľadnice spolu s elektronickou petíciou zaslali ministrovi zdravotníctva. Petíciu žien ministerstvo zdravotníctva posúdilo ako sťažnosť a posunulo ju na vybavenie Prešovskému samosprávnemu kraju, aby na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v nemocnici v Prešove urobili kontrolu.

Aktivistky z Hermanoviec často krát na stretnutiach  hovorili o vzdelávaní rómskych detí na ich miestnej základnej škole. Skoro všetky rómske deti navštevujú špeciálnu základnú školu a sú medzi nimi deti, ktoré tam vôbec nepatria. Ony sa preto rozhodli postaviť tejto situácii.

Stop segregácii našich detí znela ich petícia, v ktorej poukazujú na diskrimináciu ich detí vo vzdelávaní  a ich preraďovaniu do špeciálnych tried. Tým že rómske deti sú segregované, nie sú v kontakte s nerómskymi deťmi, dostavajú nekvalitné vzdelanie a tým majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.  Ženy zároveň hovoria, že prečo aj z našich detí nemôže byť právnik, lekár či policajt? Aj naše rómske deti majú právo na kvalitné vzdelanie bez akejkoľvek diskriminácie. V petícii ženy žiadajú ministra školstva o nápravu danej situácie na ich miestnej škole , ale aj na iných školách na Slovensku. Vo svojej, ale aj v iných lokalitách ženy vyzbierali 146 podpisov na pohľadnice, ktoré na stretnutí vlastnoručne vyrobili a elektronickou formou ich podporilo 155 ľudí. Podpísané pohľadnice, vytlačenú petíciu s podpismi a odkazom zaslali ministrovi školstva. Odpoveď ministerstva školstva znela, že SR nie je povinná odstraňovať diskrimináciu, ktorú nespôsobila. Aj napriek takejto odpovedi sa ženy nevzdávajú a naďalej sa snažia zabrániť diskriminácii rómskych detí na školách a ich nezákonnému preraďovaniu do špeciálnych tried. Poniektoré ženy a ich deti z Hermanoviec sa tejto situácii postavili a bránia sa súdnou cestou.

Prečo je aktivizmus rómskych žien dôležitý?

V Poradni podporu aktivizmu rómskych žien vnímame ako dôležitú súčasť našej práce.  Rómske ženy veľakrát čelia viacnásobnej diskriminácii, ktorá je urážajúca a ponižujúca a aj napriek tomu majú v sebe odhodlanie bojovať nie len za svoje práva, ale aj za práva iných rómskych žien či detí. Majú náš obdiv, sú to ženy ktoré chcú v tejto  spoločnosti zmenu - chcú, aby ich majorita vnímala ako seberovných ľudí, aby ich neodcudzovala a nemala voči ním predsudky. Tak ako ony hovoria: „však aj my sme ľudia, aj my máme právo na dôstojný život bez predsudkov a nenávisti.“

Agáta Duchoňová

Poradňa pre občianske a ľudské práva

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

EXministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení za kauzu nástenkový tender.

EKONOMIKA

Štát dáva státisíce na to, aby vyškolil opatrovateľky pre Rakúšanov

Úrady preplácajú preškoľovacie kurzy.

KOŠICE KORZÁR

Reklamka obvineného dodávala mestu aj tričká I love Košice

Od mesta mala najprv jednu zákazku za druhou.


Už ste čítali?