Som rómska aktivistka a pracujem v Poradni pre občianske a ľudské práva. Mojou náplňou práce je ľudskoprávny monitoring v rómskych komunitách a organizovanie a participácia na stretnutiach s rómskymi aktivistkami. V rámci mojej práce som mala česť spoznať úžasné a sebavedomé rómske ženy, ktoré sa neboja postaviť porušeniu svojich ľudských práv a ľudských práv iných rómskych žien či detí. Kto tieto ženy sú a o čo sa usilujú? A prečo má ich úsilie veľký význam?
Prečo a ako vznikli stretnutia rómskych žien
V Poradni pre občianske a ľudské práva vytvárame priestor na stretnutia rómskych žien už skoro 15 rokov. Prvé stretnutia sme zorganizovali v roku 2003, keď sme v Poradni začali zastupovať nezákonne sterilizované rómske ženy, ktoré sa domáhali spravodlivosti pred slovenskými súdmi a niektoré až v Štrasburgu.
Mnohé z nich vo svojom snažení nemali podporu od ľudí z komunity, ani od tých najbližších čiže rodiny. Nezákonne sterilizované ženy z cca. 5 lokalít východného Slovenska sa takto začali stretávať. Spoznávali sa, rozprávali o tom, čo sa im stalo, čo prežili, počúvali sa a hlavne jedna druhú podporovali v boji za spravodlivosť.
Postupom času sa k ženám pridali aj iné ženy, ktoré v sebe našli odhodlanie brániť sa, ak sú ich ľudské práva či ľudské práva iných žien a detí porušované.
Čo ženy dosiahli svojou prácou a vytrvalosťou
Ženy sa na stretnutiach zo začiatku podporovali, čo sa týka ich skúseností s nezákonnými sterilizáciami a ich dopadmi. Postupom času, ale začali riešiť aj iné problémy, s ktorými sa v ich lokalitách Rómky a ich deti stretávajú, ako napríklad diskrimináciu rómskych detí v materských či základných školách a segregáciu rómskych žien na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v nemocniciach.
Ženy veľakrát na stretnutiach hovorili o zlom prístupe a zaobchádzaní zdravotného personálu k rómskym ženám na pôrodnici v prešovskej nemocnici. Aj počas tak dôležitej udalosti ako je narodenie dieťa, ich na pôrodnici diskriminujú a segregujú. Rozhodli sa aj v tejto veci niečo urobiť. Chcú aby každá žena dostala rovnaký prístup a rovnakú zdravotnú starostlivosť pred, počas a aj po pôrode a nechcú aby ich dcéry, alebo iné rómske ženy zažili diskrimináciu na pôrodnici tak ako ony.
Ženy z Jarovníc preto iniciovali petíciu s názvom Zastavme diskrimináciu a ponižovanie rómskych žien na pôrodnici. V petícii ženy popisovali svoje skúsenosti , ale i skúsenosti iných rómskych žien, ako ich zdravotný personál pred alebo počas pôrodu uráža a ponižuje, ako ich segreguje do takzvaných „rómskych“ izieb počas pobytu na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v prešovskej nemocnici. Na stretnutí tiež vlastnoručne vytvorili pohľadnicu , text petície a aj odkaz ministrovi zdravotníctva . Elektronickú formu petície podporilo 160 ľudí. Podporovateľky a podporovatelia zároveň p uvádzali dôvody, prečo petíciu podporujú. Ženy vo svojej, ale aj v iných lokalitách vyzbierali tiež 138 podpisov formou pohľadníc. O túto petíciu sa zaujímali aj média SKY rádio Prešov a Romea.cz, ktorým poskytli rozhovor. Pohľadnice spolu s elektronickou petíciou zaslali ministrovi zdravotníctva. Petíciu žien ministerstvo zdravotníctva posúdilo ako sťažnosť a posunulo ju na vybavenie Prešovskému samosprávnemu kraju, aby na gynekologicko–pôrodníckom oddelení v nemocnici v Prešove urobili kontrolu.
Aktivistky z Hermanoviec často krát na stretnutiach hovorili o vzdelávaní rómskych detí na ich miestnej základnej škole. Skoro všetky rómske deti navštevujú špeciálnu základnú školu a sú medzi nimi deti, ktoré tam vôbec nepatria. Ony sa preto rozhodli postaviť tejto situácii.
Stop segregácii našich detí znela ich petícia, v ktorej poukazujú na diskrimináciu ich detí vo vzdelávaní a ich preraďovaniu do špeciálnych tried. Tým že rómske deti sú segregované, nie sú v kontakte s nerómskymi deťmi, dostavajú nekvalitné vzdelanie a tým majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Ženy zároveň hovoria, že prečo aj z našich detí nemôže byť právnik, lekár či policajt? Aj naše rómske deti majú právo na kvalitné vzdelanie bez akejkoľvek diskriminácie. V petícii ženy žiadajú ministra školstva o nápravu danej situácie na ich miestnej škole , ale aj na iných školách na Slovensku. Vo svojej, ale aj v iných lokalitách ženy vyzbierali 146 podpisov na pohľadnice, ktoré na stretnutí vlastnoručne vyrobili a elektronickou formou ich podporilo 155 ľudí. Podpísané pohľadnice, vytlačenú petíciu s podpismi a odkazom zaslali ministrovi školstva. Odpoveď ministerstva školstva znela, že SR nie je povinná odstraňovať diskrimináciu, ktorú nespôsobila. Aj napriek takejto odpovedi sa ženy nevzdávajú a naďalej sa snažia zabrániť diskriminácii rómskych detí na školách a ich nezákonnému preraďovaniu do špeciálnych tried. Poniektoré ženy a ich deti z Hermanoviec sa tejto situácii postavili a bránia sa súdnou cestou.
Prečo je aktivizmus rómskych žien dôležitý?
V Poradni podporuaktivizmu rómskych žien vnímame ako dôležitú súčasť našej práce. Rómske ženy veľakrát čelia viacnásobnej diskriminácii, ktorá je urážajúca a ponižujúca a aj napriek tomu majú v sebe odhodlanie bojovať nie len za svoje práva, ale aj za práva iných rómskych žien či detí. Majú náš obdiv, sú to ženy ktoré chcú v tejto spoločnosti zmenu - chcú, aby ich majorita vnímala ako seberovných ľudí, aby ich neodcudzovala a nemala voči ním predsudky. Tak ako ony hovoria: „však aj my sme ľudia, aj my máme právo na dôstojný život bez predsudkov a nenávisti.“
Agáta Duchoňová
Poradňa pre občianske a ľudské práva
