Pravda víťazí- ako som na súdoch dosiahla spravodlivosť v mojom prípade diskriminácie.

Autor: Poradňa pre občianske a ľudské práva | 7.6.2018 o 13:13 | Karma článku: 2,34 | Prečítané:  702x

Tým, ktorí budú čítať môj príbeh, chcem odkázať, aby sa nebáli postaviť nespravodlivosti a aby si nenechali stúpať po cti a po svojich právach. Slovenská spoločnosť má hlboké predsudky voči Rómom, ktoré je potrebné odstraňovať.

Čo sa mi stalo

Volám sa Viera  a pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, kde bývam od roku 1987. V roku 2010 som sa prihlásila do výberového konania na pracovnú pozíciu "terénny sociálny pracovník" v meste Spišská Nová Ves, kde som už na tejto pozícii pracovala v predchádzajúcich dvoch projektoch. Boli vyhlásené podmienky prijatia, ktoré som spĺňala a nikdy by mi nenapadlo, že v tomto výberovom konaní nebudem úspešná. Dodnes si pamätám ako prebiehalo výberové konanie v mojom prípade, nemala som pocit, že členov výberovej komisie zaujímajú moje skúsenosti, vzdelanie, prax... Ale akoby som bola na krížovom výsluchu, kde silou-mocou zo mňa chceli urobiť "monštrum" neschopné práce v pozícii terénneho sociálneho pracovníka a konfliktného človeka, ktorý nemôže respektíve nevie pracovať s ľuďmi.

Celé to konanie bolo pre mňa veľmi ponižujúce a hneď po jeho ukončení vo mne vyvolalo pocit krivdy a diskriminácie. Bola som z toho nešťastná  a veľmi rozrušená . Moje pocity nadobudli reálnu podobu pri prevzatí listu, v ktorom mi oznamovali, že som nebola úspešná vo výberovom konaní, preto ma nemôžu zamestnať.

Ako som sa  postavila diskriminácii

Hneď som sa obrátila na Úrad splnomocnenca pri Úrade vlády v Bratislave, kde som zaslala sťažnosť na postup výberového konania, avšak aj napriek tomu, že boli strategickým partnerom Fondu sociálneho rozvoja, ktorý tieto projekty financoval zo zdrojov Európskej únie, vôbec sa mojou sťažnosťou nezaoberali a dodnes mi neodpovedali. Sťažnosť som adresovala aj na Fond sociálneho rozvoja v Bratislave, ktorý moje podozrenie z diskriminačného konania nepriamo potvrdili, avšak vzhľadom na platnú zmluvu s mestom Spišská Nová Ves o výbere pracovníkov a priebehu projektu, už nemohli nič urobiť. Obrátila som sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave, konkrétne na pobočku v Kežmarku, kde mi vtedajší zástupca tejto kancelárie sprostredkoval právnu pomoc. Vypracovali žalobu na súd vo veci diskriminácie v prístupe k zamestnaniu.

Následne sa mojim prípadom začala zaoberať Poradňa pre ľudské a občianske práva v Košiciach, konkrétne, pani Vanda Durbáková, sa stala mojou právnou zástupkyňou. Prešli sme si spoločne neúspešnými konaniami na okresnej, či krajskej úrovni súdov. Pani, Vanda Durbáková sa obrátila v mojom mene na Ústavný súd v Košiciach, kde nastal zlom a ústavný súd vydal nález, v ktorom konštatoval porušenie mojich práv nižšími súdmi a vytkol im spôsob akým viedli dokazovanie v mojom prípade. Neviete si predstaviť, aké pocity so mnou lomcovali, cítila som radosť, zadosťučinenie, ale aj morálne víťazstvo. Tento nález ústavného súdu  musel rešpektovať Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, ktorý rozhodol o tom, že zo strany mesta Spišská Nová Ves došlo k diskriminácii mojej osoby v prístupe k zamestnaniu.  Mesto Spišská Nová Ves sa mi muselo listom ospravedlniť za diskriminačné konanie a vyplatiť mi ako náhradu nemajetkovej ujmy čiastku 2500 Eur.

Aj napriek tomu, že sa mesto Spišská Nová Ves voči tomuto rozsudku odvolalo,krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, čím sa stalo konečným a  mesto   ho musel v plnom rozsahu rešpektovať.

Čo chcem odkázať iným

Trvalo to dlhých skoro 8 rokov - veľmi dlhý čas. Niekedy máte pocit bezradnosti, bezmocnosti a ak by som v tom bola sama, určite by som to vzdala. Nemala  by som toľko sily bojovať a len vďaka podpore Poradne pre ľudské a občianske práva v Košiciach som tento boj nevzdala a zvíťazila som.

Tým, ktorí budú čítať môj príbeh, chcem odkázať, aby sa nebáli postaviť nespravodlivosti a aby si nenechali stúpať po cti a po svojich právach. Slovenská spoločnosť má hlboké predsudky voči Rómom, ktoré je potrebné odstraňovať. Verím, že môj príbeh bude inšpiráciou pre mnohých, ktorí sa s diskrimináciou stretli, ale báli sa respektíve sa boja bojovať.

Vystúpte z radu a oslovte ľudí, ktorí vám môžu pomôcť, stojí to za ten pocit víťazstva, ktorý som mohla prežiť.

 Viera  P.

 Je pre nás cťou dávať priestor Rómom a Rómkam v našom okolí, aby aj touto formou zdieľali s verejnosťou svoje príbehy. Príbeh pani Viery je jedným z tých, ktoré máme tú česť zverejniť na stránke blogu našej organizácie ako prvý tohto druhu.  Patrí jej  náš hlboký obdiv a poďakovanie.  Ľudia ako ona sú pre nás inšpiráciou a dodávajú nám silu v našej práci na ochranu práv menšín pokračovať aj ďalej.

Podporte nás finančným príspevkom, aby sme aj v ďalších prípadoch diskriminácie mohli ľuďom bezplatne zabezpečovať právnu pomoc.

article_photo

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu pre SME: Smer si mierne polepšil, s Mostom a SNS aj tak nemá dosť

Progresívne Slovensko by sa dostalo do parlamentu.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prieskum ukazuje bezradnosť parlamentnej opozície

Z minulých volieb sme sa stále nespamätali.


Už ste čítali?