reklama

Škola v Terni vzdeláva niektoré rómske deti oddelene. Ako to zmeniť?

Jej príbeh hovorí veľa o tom, ako alibisticky vníma ministerstvo školstva svoj diel zodpovednosti za zabezpečenie kvalitného vzdelania pre každé dieťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

V obci Terňa neďaleko Prešova leží základná škola, ktorá sa doslova borí so vzdelávaním znevýhodnených rómskych detí a ich začleňovaním medzi ostatné deti. Zodpovedné štátne inštitúcie jej však namiesto pomoci naopak vyrobili jeden neriešiteľný problém navyše. 

Škola sa ocitla v neľahkej situácii. Kvôli nedostatočným priestorovým kapacitám začala chtiac-nechtiac vzdelávať niektoré znevýhodnené rómske deti spôsobom, ktorý je za hranou zákona. Vzdeláva ich v čisto rómskych triedach a aj oddelene v triedach na popoludňajšom vyučovaní. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo mala škola urobiť inak? Mohla za daných okolností zabezpečiť každému rómskemu dieťaťu vzdelávanie s ostatnými deťmi bez segregácie? A kam siaha zodpovednosť ministerstva školstva a iných štátnych inštitúcií za riešenie takéhoto stavu?

Práve takéto otázky sme priniesli na stôl v súdnom konaní, ktoré sme iniciovali na Okresnom súde v Prešove začiatkom roku 2016 podaním verejnej žaloby podľa antidiskriminačného zákona.

Zažalovali sme ministerstvo školstva a Okresný úrad v Prešove za to, že svojimi rozhodnutiami a aj svojou nečinnosťou sú právne zodpovední za to, že škola vzdeláva niektoré rómske deti segregovane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kam len máme všetky tie deti umiestniť

Naše argumenty v súdnom konaní išli dvoma cestami.

Poukazovali sme v prvom rade na problémové rozhodnutia štátnych inštitúcií, ktorými napriek obmedzeným kapacitám školy opakovane určili, že do školského obvodu školy patria aj deti z vedľajšej obce Malý Slivník. Ich rozhodnutia o určení školského obvodu v tomto prípade spôsobili, že škola zostala jednoducho preplnenou a začala preto vzdelávať na druhej popoludňajšej zmene. 

Štátne inštitúcie okrem toho vôbec nezohľadnili širšiu sociálnu realitu, v ktorej táto a aj mnohé iné školy na Slovensku fungujú. Realitu, ktorá úzko súvisí so spolunažívaním rómskej menšiny a majority na mnohých miestach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drvivá väčšina detí z Malého Slivníka je rómskeho pôvodu a pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Spolu s rómskymi deťmi priamo z Terne sa tak ich celkový podiel na škole blíži k 65 percentám. Začleňovanie rómskych detí a detí z majority je v takomto prípade pre školy už mimoriadne náročné. Vyšší podiel znevýhodnených rómskych detí na školách vo všeobecnosti odrádza rodičov z majoritnej spoločnosti, aby svoje deti na takéto školy zapísali a uprednostnia radšej iné a vzdialenejšie. Školy sú pod tlakom, aby prílišnou snahou o spoločné vzdelávanie, neodradili aj ten zvyšok rodičov, ktorí k nim svoje deti zapísali a môžu ich pokojne presunúť inam. Škole v danej situácii reálne hrozí, že sa časom stane celkom rómskou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolo jednoducho nereálne očakávať, že by sa škola v Terni mohla segregácii časti rómskych detí v samostatných triedach a aj na druhej popoludňajšej zmene vyhnúť ich spoločným vzdelávaním s nerómskymi deťmi. Koľko rodičov z majority by predsa súhlasilo s tým, aby ich deti chodili do školy na popoludňajšie vyučovanie a do tried, ktoré z dvoch tretín navštevujú sociálne znevýhodnené rómske deti? Koľko z nich by ich radšej nezapísalo do školy bez rómskych detí o pár kilometrov ďalej?

Najlepšie riešenie sa pritom priam ponúkalo a navrhovala ho aj samotná obec vo svojej komunikácii so štátnymi inštitúciami. Tie mohli určiť pre deti z Malého Slivníka školské obvody iných základných škôl v okolí, ktoré voľné kapacity majú. Vyriešil by sa tak jednak kapacitný problém školy v Terni a klesol by aj podiel sociálne znevýhodnených rómskych detí na nej. To by jej výrazne uľahčilo spoločné začleňovanie rómskych a nerómskych detí. Na okolitých školách by rómskych detí naopak o niečo pribudlo a stali by sa etnicky a sociálne pestrejšími. Vzájomný kontakt detí rôznych etník a z rôzneho sociálneho prostredia je napokon z hľadiska vzdelávania na základných školách veľmi cenný. 

Nech si s tým škola poradí sama

O tom, že vzdelávanie rómskych detí v oddelených triedach a na popoludňajšej zmene na škole je problém, nebolo počas súdneho konania sporu. Potvrdila to svojou kontrolou aj školská inšpekcia. Žalované štátne inštitúcie však akúkoľvek zodpovednosť za danú situáciu na súde odmietali. Bola to podľa nich škola, ktorá sa umiestneniu detí do oddelených tried mala vyhnúť. A skutočnosť, že pre deti z Malého Slivníka určili školský obvod preplnenej školy v Terni, odôvodňovali rozlične - tým, že deti z tejto obce tam už chodia dlhé roky a škola má so vzdelávaním rómskych detí skúsenosti, malou vzdialenosťou a fungujúcou autobusovou linkou, ktorú deti na dopravu do školy využívajú, aj údajným nedostatkom kapacít iných škôl v okolí. Viaceré sa totiž tvárili, že pre rómske deti z Malého Slivníka nemajú miesto napriek tomu, že počet školopovinných detí na nich za ostatné roky klesol.

Do súdneho konania sa zaslaním svojho stanoviska koncom minulého roka zapojila aj Verejná ochrankyňa práv, ktorá dala do popredia zodpovednosť štátnych inštitúcií za zložitú situáciu na škole a podporila tak naše argumenty. V rámci svojej činnosti tiež zmapovala voľné školské kapacity iných škôl, ktoré by mohli segregované rómske deti prijať. 

Okresný súd v Prešove nedávno našu žalobu zamietol. V skratke možno jeho rozhodnutie interpretovať tak, že samotné určenie školského obvodu problémy na škole nespôsobilo. Štátne inštitúcie nemajú podľa súdu právomoc zasahovať do toho, ako si škola organizuje v triedach vzdelávanie a je to plne v jej kompetencii.

Ako si však škola v tejto zložitej situácii sama poradí?

Bez podpory štátnych inštitúcií sa to nevyrieši

Nechajme bokom samotné rozhodnutie súdu, ktoré je podľa nás nezákonné a úplne odignorovalo rozhodnutia Európskeho súdu v Štrasburgu a domácich súdov v tejto oblasti.

Cele súdne konanie v plnej miere ukázalo, ako alibisticky vidia štátne inštitúcie svoj diel zodpovednosti za zabezpečenie kvalitného základného vzdelania pre každé dieťa. Zatvárajú oči nad zložitými problémami, s ktorými základné školy vzdelávajúce znevýhodnené rómske deti zápasia. Prehliadajú nedostatok zdrojov, nedostatok odborného personálu a nedostatočnú metodickú podporu, ktorá by školám umožnila kvalitne vzdelávať všetky deti v rôznorodom školskom prostredí bez segregácie. Prehliadajú aj problém preplnených škôl v blízkosti rómskych komunít a s tým súvisiace zlé nastavenie školských obvodov. Nesnažia sa dostatočne podporovať integráciu rómskych detí do iných škôl, ktorá navštevujú deti z majority. Neprekážajú im segregované školy plné znevýhodnených rómskych detí, do ktorých rodičia z majority svoje deti prakticky neprihlasujú.

Bez širšej, premyslenej a dlhodobej intervencie štátnych inštitúcií v tejto oblasti sa tieto problémy nemajú šancu vyriešiť a ich negatívne dôsledky sú ďalekosiahle. Mnohé z týchto problémov majú navyše presah mimo oblasť školstva a ich riešenie si vyžaduje širšie koordinované úsilie ďalších štátnych inštitúcií.

Nič nebráni tomu, aby ministerstvo školstva prehodnotilo svoj postoj a pochopilo, že bez jeho podpory si škola neporadí. Namiesto toho, aby mrhalo verejné zdroje na svoju obhajobu v súdnom konaní by mohlo jednoducho určiť školský obvod inak a prísť s opatreniami, ktoré by viedli k zmene. Nič by nás nepotešilo viac. 

Stojí za pozornosť, že slovenská vláda pred niekoľkými týždňami prijala aktualizované akčné plány k stratégii pre integráciu rómskej menšiny do roku 2020. A jedno zo schválených opatrení v oblasti vzdelávania hovorí aj o potrebe nastavenia školských obvodov tak, aby sa predchádzalo segregácii rómskych detí. To znie dobre a mali by sme hneď aj jeden tip na riešenie - Terňa a okolité obce. 

Nateraz sa ministerstvo naďalej zapodieva súdnym konaním, ktoré pokračuje na odvolacom súde a situácia na škole v Terni ho zdá sa netrápi.

Štefan Ivanco

Poradňa pre občianske a ľudské práva

Obrázok blogu
Poradňa pre občianske a ľudské práva

Poradňa pre občianske a ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Tým, ktorých ľudské práva boli porušené, poskytujeme potrebnú podporu tak, aby sa porušovaniu svojich práv aktívne bránili.

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu