► Na dvere pána R.R. zaklopali policajti a požiadali ho, aby im predložil občiansky preukaz. Skôr, ako tak stihol urobiť, mu rozbili okno a takmer dvadsať sa ich nahrnulo priamo do jeho bytu. Jeden z nich vyhodil rozbitým oknom jedlo, ktoré si práve priniesol domov. Potom ho spútali a odvliekli von. Bili ho obuškami po celom tele, hodili do bahna a nechali ho v ňom ležať. Kopali ho vojenskými čižmami. Opakovane ho zasiahli elektrickým paralyzérom, v dôsledku čoho nebol schopný zadržať moč a stolicu. Priznal, že je opitý a dezorientovaný. Pýtal sa ich, čo sa deje, ale zbytočne. Previezli ho na policajnú stanicu, kde ho pripútali k stene. Vojenskými čižmami ho kopali do rebier a udierali do hlavy a tváre. Napokon ho odviezli k lekárovi, kde ho nechali. Zo zranení sa liečil niekoľko týždňov.
► Niekoľkí policajti vtrhli k pánovi R.D. do jeho domu a so slovami „vypadnite Cigáni, dnes zdochnete!“ ho vyviedli von. Tam ho bili obuškom po celom tele a taktiež niekoľkokrát zasiahli elektrickým paralyzérom. Potom opäť vošli do jeho domu, kde mu rozbili televízor a rôzne kusy nábytku. V putách ho previezli na policajnú stanicu, kde ho už nebili. Videl však, ako policajti bili a kopali iného. V dôsledku mimoriadne tesného pripútania putami okrem iného utrpel zranenie pravého predlaktia s trvalými následkami.
Toľko k policajnému násiliu z 19. júna 2013 tak, ako ho vo výpovediach opísali dvaja poškodení Rómovia, ktorí sa začiatkom septembra domohli spravodlivosti na Európskom súde pre ľudské práva. K obom popísaným prípadom došlo počas medializovanej policajnej akcie v Moldave nad Bodvou, počas ktorej bolo podľa výpovedí mnohých svedkov zranených množstvo ďalších ľudí. Štrasburský súd svojím rozsudkom v prospech oboch poškodených mužov rozhodol, že slovenské štátne orgány porušili ich právo na ochranu pred policajným násilím aj ich právo na účinné vyšetrenie tohto násilia, vrátane vyšetrenia možného rasového motívu prípravy policajnej akcie. Tým porušili ich garantované právo na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním. Obom poškodeným mužom sme od začiatku poskytovali podporu. Naše právničky ich zastupovali v trestnom konaní, písali písomnosti, zúčastňovali sa výsluchov a konfrontácií. Naše terénne pracovníčky a pracovníci boli s oboma mužmi v osobnom kontakte, poskytovali im potrebné informácie a podporovali ich v úsilí domôcť sa spravodlivosti. Roky spojené s týmto prípadom boli pre oboch poškodených mužov aj pre nás naozaj intenzívne. Od poškodených si žiadali neoblomnosť a odvahu domáhať sa svojich práv aj napriek viacerým sklamaniam a až šokujúcemu vývoju, ktorý ich napokon oboch postavili pred súd ako obžalovaných za údajné krivé obvinenie policajtov za násilie voči nim. Od našich právničiek si tie roky zase žiadali množstvo právneho úsilia, ktoré po neúspešnom snažení domôcť sa spravodlivosti u našich štátnych orgánov vyústilo až k podaniu sťažnosti na súd v Štrasburgu a jeho rozhodnutiu.
Chceme priblížiť, čo tomuto rozhodnutiu Európskeho súdu predchádzalo, akým spôsobom zodpovedné inštitúcie pochybili a čo je nevyhnutné do budúcna zmeniť.
Keď sa policajné násilie nevyšetruje
Povedzme hneď to najpodstatnejšie. Šance na to, aby boli udalosti v Moldave dôsledne vyšetrené, sa rozplynuli hneď v prvých týždňoch po incidente. Policajná inšpekcia totiž prakticky vôbec nevyšetrovala. Nevyšetrovala dni, týždne, mesiace... Pritom sa k nej prostredníctvom písomných podnetov, ale aj správ z médií dostalo takmer okamžite množstvo informácií, ktoré možné policajné násilie naznačovali. A tie boli viac než dostatočným dôvodom na to, aby okamžite konala - aby začala trestné stíhanie, prišla na miesto, zaistila dôkazy o možnom neodôvodnenom násilí, vypočula svedkov a tak ďalej. Po niekoľkých návštevách Moldavy a nadviazaní kontaktu s jedným z poškodených podala naša právnička v jeho mene trestné oznámenie za podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa niekoľko týždňov po prípade. Inšpekcia však nezačala vyšetrovať ani potom. Nasledovali neúspešné sťažnosti na okresnú a krajskú prokuratúru, ktoré v postupe inšpekcie žiadny problém nevideli.
Inšpekcia začala trestné stíhanie vo veci až na pokyn generálnej prokuratúry po vyše polroku od samotného incidentu. Je však možné prípad namietaného policajného násilia dôsledne vyšetriť po takej dlhej dobe? Ťažko. Inšpekcia síce okrem iného konečne vypočula okrem iných osôb aj dvoch poškodených mužov, ktorým sme zabezpečovali právnu pomoc, no trestné stíhanie napokon zastavila. Prišli ďalšie sťažnosti našej právničky proti rozhodnutiam vyšetrovateľa inšpekcie na prokuratúru a napokon aj Ústavný súd, ktorý žiadne pochybenie a porušenie ľudských práv našich klientov nenašiel. V tom čase už obaja poškodení muži čelili trestnému stíhaniu za krivé obvinenie voči policajtom. Okrem podniknutých právnych krokov sme o znepokojivom vývoji vyšetrovania a celej situácie opakovane informovali aj rôzne medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie.
Sťažnosť v mene dvoch poškodených smerovala na Európsky súd v apríli 2018 a jeho rozsudok im priniesol zadosťučinenie, vrátane finančného odškodnenia. Podľa súdu slovenská vláda nepreukázala, že by násilie voči dvom poškodeným mužom počas policajnej akcie, bolo nevyhnutné a primerané. Zároveň konštatoval, že vyšetrovanie prípadu bolo neúčinné, pričom osobitne poukázal na jeho neskorý začiatok, ktorým mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov, ako napríklad včasnej obhliadky zranení poškodených a miesta činu, či zabezpečenia výpovedí poškodených a iných aktérov bezprostredne po udalosti. Ako vo svojich rozsudkoch štrasburský súd už mnohokrát uviedol - úvodná fáza vyšetrovania prípadov policajného násilia je kľúčová pre odhalenie pravdy. Súd v tomto prípade tiež poukázal aj na neúčinné vyšetrenie možného rasového motívu pri príprave policajnej akcie. Na rasovo motivovaný rozmer celej policajnej akcie a násilia voči dvom poškodeným mužom a jeho nevyšetrenie sme v našej sťažnosti poukazovali.
Je dôležité povedať, že policajný zásah v Moldave bol špecifický tým, že pritiahol nie len veľkú pozornosť médií, ale aj najvyšších vládnych predstaviteľov. Vtedajší premiér Fico aj minister vnútra Kaliňák namiesto mlčania či vyjadrenia stanoviska o dôležitosti prípad dôsledne vyšetriť - tvrdenia o policajnom násilí verejne spochybňovali. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že v každom prípade policajného násilia, ktorému sme sa v minulých rokoch právne venovali, sme poukazovali na to, že ich vyšetrovanie policajnou inšpekciou už z podstaty veci nespĺňa medzinárodné právne požiadavky kladené na jeho nezávislosť. Policajná inšpekcia bola ešte nedávno podriadená ministrovi vnútra a dodnes nie je od neho ani ministerstva úplne inštitucionálne odtrhnutá. Verejné angažovanie sa premiéra a ministra vnútra v prípade z Moldavy však posunulo problém chýbajúcej nezávislosti na úplne novú úroveň. Nikdy sa nedozvieme, či ich konanie v tom čase malo na dôsledné vyšetrenie incidentu policajnou inšpekciou naozaj nejaký vplyv. No pochybnosti v nás pretrvali dodnes.
Európsky súd našim námietkam, spochybňujúcim nezávislosť, vo svojom rozsudku napokon nevenoval pozornosť a postavil ho len na závažných nedostatkoch, týkajúcich sa samotného priebehu vyšetrovania.
Čo je potrebné zmeniť
Zrátané a podtrhnuté - toto rozhodnutie štrasburského súdu ukázalo, že štátne inštitúcie, ktoré nás všetkých majú pred policajným násilím chrániť, v prípade z Moldavy vážne pochybili. Pochybila policajná inšpekcia, prokuratúra aj Ústavný súd. A je otázkou, prečo sa tak stalo. Faktom je, že požiadavky na vyšetrovanie policajného násilia vyplývajúce z medzinárodného práva vrátane mnohých rozhodnutí štrasburského súdu sú jasné a konkrétne. Je z nich nad slnko jasné, že namietané policajné násilie nie je možné začať vyšetrovať po pol roku. Je naozaj možné, aby o tom zodpovedné inštitúcie u nás nevedeli? Alebo o tom vedeli a jednoducho to ignorovali aj s tým vedomím, že štrasburský súd neskôr môže rozhodnúť o porušení medzinárodného práva zo strany Slovenska?
Čo je ešte horšie, tento prípad namietaného policajného násilia nie je jediným, u ktorého Európsky súd za ostatné roky poukázal na závažné nedostatky vo vyšetrovaní policajného násilia zo strany policajnej inšpekcie. A na stole mu dnes leží niekoľko ďalších podobných sťažností - vrátane druhej sťažnosti namietajúcej neúčinné vyšetrovanie násilia voči ďalším poškodeným Rómom a Rómkam z policajnej razie v Moldave.
Koľko ďalších rozsudkov zo Štrasburgu bude naša vláda a parlament potrebovať na to, aby si uvedomili, že vo vyšetrovaní policajného násilia existujú závažné nedostatky a prijali opatrenia, ktoré povedú k zmene?
Je nutné zabezpečiť nezávislosť vyšetrovania. Reforma policajnej inšpekcia z roku 2018 bola len polovičatým riešením. Vytvorme plne nezávislú inštitúciu na vyšetrovanie trestnej činnosti polície, ktorá bude úplne odstrihnutá od ministerstva vnútra a policajného zboru. Na jej vedúcich pozíciách by nemali pôsobiť ľudia, ktorí v minulosti pracovali v policajnom zbore. Vyšetrovatelia a vyšetrovateľky, ktorí pracujú s prípadmi policajného násilia, musia dôkladne poznať medzinárodné právne požiadavky, ktoré sa na ich vyšetrovanie vzťahujú a plne ich rešpektovať. Tieto požiadavky musí poznať a rešpektovať aj každý dozorujúci prokurátor a prokurátorka a v neposlednom rade aj každý znalec a znalkyňa, ktorí sa na vyšetrovaní týchto prípadov spravidla podieľajú. Všetko to je dôležitým predpokladom toho, aby sa policajné násilie na Slovensku vyšetrovalo lepšie a aby páchatelia z radov polície boli v týchto prípadoch v čo najväčšej miere spravodlivo potrestaní.
Tieto i ďalšie opatrenia budeme smerom k zodpovedným inštitúciám zo strany našej mimovládnej organizácie ďalej presadzovať. Zároveň budeme prostredníctvom ďalších prípadov policajného násilia, v ktorých zabezpečujeme poškodeným právne zastúpenie, pozorne sledovať, či sa kvalita vyšetrovania policajného násilia posúva dopredu.
Úsilie našich dvoch klientov domôcť sa spravodlivosti v prípade policajnej razie v Moldave nemá význam len pre nich samotných. Rozhodnutie, ktoré s našou podporou dosiahli, odkrylo závažné prešľapy vo vyšetrovaní policajného násilia na Slovensku a veríme, že ako také môže urýchliť prijímanie systémových opatrení v tejto oblasti.
Štefan Ivanco
Poradňa pre občianske a ľudské práva
Informácia o projekte, v rámci ktorého tento blog vznikol:
Projekt ‘Presadzovanie ľudských práv rómskej menšiny prostredníctvom využívania právnych prostriedkov ochrany a v spolupráci s miestnymi rómskymi aktivistkami a aktivistami’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
