reklama

Majú segregáciu rómskych detí na základných školách riešiť len samotné školy? Kdeže.

Nebola by prvou základnou školou, ktorá sa rokmi stala takpovediac čisto rómskou. Znevýhodnené rómske deti na nej tvoria už približne 70 percent. A nič nenasvedčuje tomu, že by ich podiel nemal ďalej rásť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Okrem miestnych rómskych detí do nej chodia aj rómske deti žijúce v segregovanej komunite vo vedľajšej dedine.

Škola vzdeláva podstatnú časť rómskych detí spoločne v oddelených triedach. Niektoré rómske deti síce vzdeláva aj v triedach spolu s deťmi z majority, no realita nepustí: nemôže ich tam byť viac, než sú rodičia detí z majority ochotní tolerovať. Mnohí z nich už aj dnes radšej zapisujú svoje deti na iné vzdialenejšie školy, kam rómske deti nechodia. Zrušenie rómskych tried by pravdepodobne znamenalo ďalší odliv detí z majority inam. Školu by tak naozaj čakal osud segregovanej rómskej školy. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby toho nebolo málo, škola už niekoľko rokov zápasí s nedostatkom kapacít a časť rómskych detí vzdeláva v triedach na druhej popoludňajšej zmene. 

Chcela by sa vyhnúť segregovanému vzdelávaniu rómskych detí. Chcela by sa zbaviť popoludňajšej zmeny. Uvedomuje si, že to nie je v poriadku. Ako to však urobiť? 

Základné školy pod tlakom vonkajších okolností 

O komplikovanej situácii na základnej škole v Terni sme už podrobnejšie písali na jar 2019 - krátko potom, čo prvostupňový okresný súd zamietol antidiskriminačnú žalobu našej mimovládnej organizácie proti štátnym orgánom vrátane ministerstva školstva. Žalobou sme poukazovali na ich zodpovednosť za existujúcu segregáciu rómskych detí na tejto škole. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Škola aj jej zriaďovateľ volali na poplach, že si so zložitou situáciou nedokážu sami poradiť. Od štátnych orgánov žiadali iné vymedzenie školského obvodu pre deti z vedľajšej obce tak, aby sa využili voľné školské kapacity ostatných škôl v okolí. Podiel rómskych detí na ich škole by o niečo klesol a dokázali by sa vyhnúť segregovaným rómskym triedam aj vzdelávaniu na popoludňajšej zmene. Na okolitých školách by rómskych detí naopak o niečo pribudlo a stali by sa tak etnicky a sociálne pestrejšími. 

Zároveň sme poukazovali aj na to, že by štátne orgány mali v tejto veci aktívne konať - prísť s plánom opatrení a v spolupráci so všetkými zaangažovanými subjektami tento plán uskutočniť. Ich zodpovednosť za zabezpečenie rovného prístupu detí k vzdelaniu bez segregácie, vyplývajúca z medzinárodného práva, je totiž neodškriepiteľná. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do prípadu sa neskôr zaangažovala aj Verejná ochrankyňa práv, ktorá svojím stanoviskom v rámci súdneho konania podporila našu právnu argumentáciu. 

Pred niekoľkými týždňami rozhodol v prípade Krajský súd v Prešove a ako odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Podstata oboch rozsudkov môže byť, nie len pre školu v Terni, ale aj iné základné školy, ktoré sa boria s obdobnými problémami, bez preháňania priam skľučujúca. 

Krajský súd vo svojom rozsudku potvrdil, že žalovaní ako orgány štátnej správy nie sú oprávnení zasahovať do organizácie vzdelávacieho procesu, ktorý je výlučne v kompetencii školy. Nespochybnil fakt, že segregované vzdelávanie rómskych detí v oddelených triedach základných škôl predstavuje ich diskrimináciu a porušenie zákona. Zodpovednosť za odstraňovanie segregácie však podľa neho leží na pleciach samotných škôl. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na inom mieste rozsudku krajský súd konštatuje, že štátne inštitúcie majú povinnosť prijímať opatrenia na odstránenie segregácie aj na jej predchádzanie do budúcna. Tak, ako ich k tomu zaväzujú viaceré medzinárodné dohovory o ľudských právach. Tak, ako to potvrdzujú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v tejto oblasti. Nie je však zrejmé, čo má pod touto povinnosťou súd na mysli. Končí sa hádam tým, že štátne inštitúcie nastavia akýkoľvek právny rámec v oblasti školstva a základné školy financujú? 

Spôsob, akým súdy nazerajú na zodpovednosť škôl a štátnych inštitúcií za zabezpečenie rovného prístupu rómskych detí k vzdelaniu bez segregácie, nezohľadňuje zložitú realitu, s ktorou mnohé školy a samosprávy dnes zápasia. 

Problém segregácie rómskych detí na Slovensku je tak rozsiahly a jeho riešenia sú tak komplexné, že bez aktívneho prístupu štátnych inštitúcií - bez ich premysleného a dlhodobého úsilia v spolupráci so školami a samosprávami sa nepohneme dopredu. V hre je nie len vzdelanie a budúcnosť rómskych detí. Spoločné vzdelávanie rómskych a nerómskych detí na školách okrem iného zásadným spôsobom formuje vzťahy medzi nimi. Úsilie alebo naopak nečinnosť v tejto smere môžu do značnej miery ovplyvniť, ako bude v budúcnosti vyzerať spolunažívanie rómskej menšiny a majority na mnohých miestach. 

Postoj ministerstva školstva: prázdne sľuby alebo ozajstné úsilie? 

Nami podaná súdna žaloba by samozrejme stratila svoje opodstatnenie hneď, ako by sa ministerstvo školstva a okresný úrad v Prešove ako žalované štátne inštitúcie prestali od situácie na škole v Terni dištancovať - prestali by presúvať plnú zodpovednosť za riešenie situácie na školu a poskytli jej svojimi rozhodnutiami a opatreniami takú podporu, ktorá by viedla k odstráneniu segregácie. 

Po povolebných zmenách na ministerstve školstva sme sa nádejali, že by ministerstvo mohlo svoj postoj v tomto súdnom konaní prehodnotiť a došlo by mimosúdnemu vyrovnaniu sporu. To sa však nestalo. 

Súčasné ministerstvo školstva verejne deklaruje, že jeho cieľom je odstrániť segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Vzhľadom na jeho pretrvávajúci neoblomný postoj v danom spore sa však ťažko ubrániť pochybnostiam, či to myslí naozaj vážne. 

Nejde v skutočnosti len o prázdnu politickú frázu, za ktorou stojí tlak Európskej komisie, ktorá v dôsledku pretrvávajúcej segregácie rómskych detí vo vzdelávaní už niekoľko rokov vedie proti Slovensku právne konanie za porušovanie európskej antidiskriminačnej smernice? 

Pravda môže byť napokon zrejme taká, že súčasné ministerstvo si uvedomuje potrebu odstraňovať segregáciu vo vzdelávaní a v ďalšom období sa z jeho strany objavia legislatívne či iné opatrenia v tomto smere. Niektoré z nich môžu byť prínosné. Obávame sa však, že sa v konečnom dôsledku obmedzia len na čiastkové opatrenia, ktoré nebudú vyžadovať prílišné zdroje zo štátneho rozpočtu. Ich celkový dopad nebude ani zďaleka stačiť na to, aby dokázali účinne zasiahnuť tak zložitý, mnohovrstevný problém, akým segregácia vo vzdelávaní v súčasnosti je. O pár rokov tak budeme tam, kde sme teraz alebo sa daný problém na mnohých miestach ešte prehĺbi. 

Ak niekde k hmatateľnému zlepšeniu dôjde, budú to len jednotlivé lokality, kde problém ešte nenadobudol prílišné rozmery a stane sa tak najmä vďaka úpornej angažovanosti škôl a samospráv, popasovať sa s ním. Ministerstvo a iné zodpovedné štátne orgány im s najvyššou pravdepodobnosťou neposkytnú dostatočnú podporu tak, ako to odmietajú urobiť smerom k škole v Terni. 

Úrad komisárky Rady Európy pre ľudské práva v jednej zo svojich publikácii zdôraznil, že odstraňovanie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní si žiada prijímanie desegregačných stratégií s jasnými cieľmi, množstvom previazaných opatrení, dostatočnými zdrojmi na ich realizáciu a dlhodobú udržateľnosť. To je podľa nás východisko, ktoré si ministerstvo a ďalšie zodpovedné štátne inštitúcie musia osvojiť. Oni sú zároveň tými, ktorí musia tvorbu týchto stratégií či plánov podnecovať, financovať z verejných zdrojov a v spolupráci so školami, samosprávami a ďalšími verejnými aktérmi aj uskutočňovať. 

Súdne konanie v prípade segregácie rómskych detí v Terni sa nateraz posunulo na najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o našom dovolaní. Požiadali sme ho, aby sa v prípade pochybností obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o poskytnutie výkladu k riešeným právnym otázkam v súlade s právom EÚ. Rozhodnutie najvyššieho súdu by mohlo zásadne ovplyvniť, akým spôsobom budú štátne inštitúcie interpretovať svoju zodpovednosť za odstraňovanie segregácie a zabezpečenie rovného prístupu k vzdelaniu pre každé dieťa. Veríme, že sa tak stane čoskoro a že jeho rozhodnutie bude zákonné. 

Štefan Ivanco 

Poradňa pre občianske a ľudské práva 

Informácia o projekte, v rámci ktorého tento blog vznikol: 

Projekt ‘Presadzovanie ľudských práv rómskej menšiny prostredníctvom využívania právnych prostriedkov ochrany a v spolupráci s miestnymi rómskymi aktivistkami a aktivistami’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Poradňa pre občianske a ľudské práva

Poradňa pre občianske a ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Tým, ktorých ľudské práva boli porušené, poskytujeme potrebnú podporu tak, aby sa porušovaniu svojich práv aktívne bránili.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu