reklama

Mikas versus Žilinka. Alebo ako výnimky dokazujú pravidlo

O tom, či môže právo na prístup k informáciám osvetliť, ako to bolo s Holého výnimkami, či naozaj hrozí kvôli Žilinkovi kolaps zdravotníctva a čo ešte musí Mikas zachrániť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Neexistujú žiadne výnimky z pravidla, že každý by bol rád výnimkou z pravidla“ - Charles Ozgood, americký novinár a komentátor 

Protest generálneho prokurátora Maroša Žilinku z konca januára o tom, že Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) porušil svojimi dvoma vyhláškami zákon, sa týka i v médiách často prepieranej “Vyhlášky o hraniciach“. Vyhlášky, podľa ktorej ÚVZ okrem iného udeľoval výnimky z povinnej izolácie a z povinnosti predkladať pri návrate na Slovensko negatívny PCR test. Žilinka rozhodol, že ÚVZ takto prekročil rozsah svojej pôsobnosti a výnimky povolil nad rámec zákona. Hlavný hygienik Mikas porušenie zákona odmieta. Obáva sa, že zrušením výnimiek môže prísť ku kolapsu zdravotníctva, paralýze kritickej infraštruktúry a znefunkčneniu strategických hospodárskych podnikov. Mikasov úrad má tridsať dní na nápravu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na úvod treba zdôrazniť, že Žilinkom napadnutá Vyhláška rozoznáva dva typy výnimiek. Prvé sú výnimky automatické, napríklad pre kritickú infraštruktúru, členov posádok nákladnej dopravy, tranzit cez Slovensko, starostlivosť o maloleté dieťa na území SR a pod. Tieto ÚVZ neodobruje, pretože sú priamo vo Vyhláške podrobne vymenované. Oprávnené osoby musia sami v konkrétnych prípadoch pri vstupe na územie SR ich oprávnenosť preukázať; alebo im ju v niektorých prípadoch osvedčia príslušné ministerstvá. Druhé, podľa §6 Vyhlášky, sú výnimky individuálne, ktoré sa vydávajú na žiadosť členov vlády v “nevyhnutných prípadoch.” Škandál okolo vicepremiéra Holého sa týkal tejto druhej kategórie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po odhalení papalášskych eskapád vicepremiéra Holého vydal ÚVZ 11. januára verejné stanovisko ohľadom výnimiek, kde namietal, že individuálne výnimky si mohol cez ministrov vybaviť každý. Ich oprávnenosť posudzujú členovia/členky vlády a ÚVZ ich ani neschvaľuje, ani nehodnotí, len ich automaticky udeľuje. Od apríla do decembra takto vraj ÚVZ udelil 8886 žiadostí o individuálne výnimky a priložil aj prehľad údajných žiadostí jednotlivých členov/členiek vlády v percentách. V stanovisku ďalej uviedol, že tieto výnimky boli vyhotovené prevažne z dôvodov služobných ciest vládnych predstaviteľov a zamestnancov ministerstiev, z dôvodov rodinných i súkromných a kvôli „starostlivosti o maloleté dieťa a príbuzných“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V dobe pandémie, keď navyše treba skoncovať s mafiánskymi praktikami minulej vlády, riešiť početné korupčné kauzy a obnoviť právny štát, sa individuálne výnimky na hraniciach môžu javiť ako bezvýznamná prkotina. I vicepremiér Holý považuje poprask okolo jeho súkromných ciest do Veľkej Británie za nepodstatný. Obmedzenia pri návrate do SR zo zahraničia však mnohým už takmer rok výrazne komplikujú život. Táto problematika je často zľahčovaná, ako by išlo len o nemožnosť luxusných zahraničných dovoleniek a výletov do cudziny. V skutočnosti ide vo väčšine prípadov hlavne o stovky a tisícky občanov a občianok, ktorých zdroj obživy leží za hranicami Slovenska. Teda ľudí, ktorí hranice jednoducho prekračovať musia. Ide tiež o tých, ktorí kvôli komplikáciám a finančným nákladom spojených s PCR testami už mesiace nevideli svoje rodiny žijúce v zahraničí. To, že obmedzenia na hraniciach možno výnimkami obísť, nie je len (slovami ÚVZ) “citlivé”, ale môže priamo spochybniť účel a primeranosť protipandemických opatrení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prísne obmedzenia pri návratoch na Slovensko komplikujú život i mne, sama som o jednu výnimku z karantény (neúspešne) svojho času ministerstvo vnútra žiadala. Preto súhlasím s generálnym prokurátorom, že s individuálnými výnimkami nebolo všetko s kostolným poriadkom. Alebo - povedané právnickou hatmatilkou - v súlade s ústavným poriadkom. 

Rozhodla som sa pozrieť na túto vec bližšie, no nespoľahla som sa len na publikované stanovisko ÚVZ, v ktorom o výnimkách informoval trošičku útržkovite. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám som podala sériu žiadostí o bližšie informácie k tejto problematike. Zaujímali ma individuálne výnimky, teda tie, ktoré podľa §6 Vyhlášky žiadali členovia vlády. Chcela som zistiť päť základných skutočností - zjednodušene:

  • Koľko žiadostí o individuálnu výnimku podľa §6 Vyhlášky člen/členka vlády podali?

  • Koľkým zo žiadostí ministrov bolo ÚVZ vyhovené?

  • Koľkým osobám bola individuálna výnimka udelená (ide o rozdielnu informáciu, keďže jedna žiadosť sa môže týkať väčšieho počtu osôb)?

  • V koľkých prípadoch žiadali člen/členka vlády o výnimku z povinnosti predložiť negatívny PCR test?

  • Ako definovali termín „nevyhnutné prípady“? Aké bolo percentuálne zastúpenie jednotlivých dôvodov v ich žiadostiach?

Analýza dostupných informácií

Najprv upozornenie: informácie, ktoré mám k dispozícii, sú časovo limitované. Ako som uviedla, ÚVZ v tlačovej správe z 11.1. uviedol, že od apríla do konca decembra 2020 udelil „celkovo 8886 individuálnych výnimiek (vždy na základe žiadosti člena vlády SR). Jedna výnimka pritom mohla zahŕňať aj viac ľudí.“ Moja žiadosť sa týkala len rozhodovacej praxe počas tzv. „druhej vlny“ pandémie, teda obdobia od 1.9.2020-10.1.2021.

Z môjho laického hodnotenia dostupných informácií vyplýva zhruba nasledujúce:

1. ÚVZ a Úrad vlády sa riadia „princípom Plzák“

Namiesto princípu maximálnej transparentnosti verejnej správy je pre ÚVZ smerodajná rada známeho psychiatra Plzáka „zatloukat, zatloukat, zatloukat; a když se to provalí, tak zase zatloukat.” ÚVZ moju žiadosť o prístup k informáciám zamietol: požadované údaje k dispozícii nemá a zo zákona mu ani nevyplýva žiadna povinnosť ich získavať, zhromažďovať či spracovávať.

Toto rozhodnutie je dosť udivujúce. Ak totiž Mikasovi úradníci nemajú podrobný prehľad o výnimkách, ktoré im členovia vlády posielajú, kde potom vzali odhady do svojej tlačovej správy? Skôr sa zdá, že ÚVZ chce okolo výnimiek naďalej robiť drahoty.

Informácie som našťastie získala od jednotlivých ministerstiev. Tie - až na pár excesov (o tých nižšie) – na moje žiadosti o prístup k informáciám reagovali pozitívne. Na rozdiel od úradníkov ÚVZ im očividne záleží na transparentnosti štátnej správy a informačný zákon nie je pre nich len zdrapom papiera. Odpovede ministerstiev by mali byť verejne prístupné a keďže ich ministerstvá nezverejňujú, dávame ich k dispozícii v tu

Osobitnou kapitolou je osud mojej žiadosti o informácie ohľadom podrobností individuálnych výnimiek pre premiéra Matoviča a vicepremiéra Holého. Vecne príslušný Úrad vlády túto žiadosť presunul ako horúci zemiak na vybavenie ÚVZ, ktorý ju promptne zamietol. Proti rozhodnutiu podávam odvolanie a dúfam, že v opravnom konaní budú informácie zverejnené, inak by musela mať celá vec dohru na súde. Rozhodnutie je o to problematickejšie, že ostatní členovia vlády informácie poskytli. Podľa odhadov ÚVZ by pritom Matovič a Holý mali od apríla každý podať cca 18 žiadostí a ich spracovanie príslušných informácií by nemalo byť až tak administratívne vyčerpávajúce.

2. Prax individuálnych výnimiek sa zdá nejednotná a nejasná

Z dostupných údajov vyplýva, že niektoré ministerstvá o individuálne výnimky žiadajú i v prípadoch, keď podľa vyhlášky nič ÚVZ posielať nemusia, pretože na situáciu platia výnimky „automatická“ (napr. výnimky pre pracovníkov kritickej infraštruktúry či tranzit cez územie SR). Kategórie výnimiek „automatických“ a „individuálnych“ majú tak trochu pomiešané.

Vo svojom vyjadrení k protestu ÚVZ síce Žilinkovi vytýka, že sa „sa stavia do pozície orgánu verejného zdravia”, no sám posudzovanie oprávnenosti výnimiek zveril členom/členkám vlády, a nie orgánom verejného zdravia. Výnimku môžu podľa Vyhlášky udeliť len v ”nevyhnutných prípadoch”, no tento termín a jeho naplnenie si každý člen/členka vlády môže vysvetliť po svojom. Ostáva záhadou, na základe akých kritérií jednotlivé žiadosti o výnimky vlastne posudzujú. Ako je verejnosti známe, podľa vicepremiéra Holého sú podľa Vyhlášok „nevyhnutné“ jeho súkromné cesty za rodinou do Veľkej Británie. Pre iných sú to početné služobné cesty. Podľa ministra Nagya je potrebná individuálna výnimka na prácu v kritickej infraštruktúre (aj keď na tú už platí výnimka automatická). No a ministri Krajniak a Doležal dôvody výnimiek vôbec neevidujú.

Netuším, ako a u koho si vlastne môže bežný občan individuálnu výnimku vybaviť a či pri ich posudzovaní merajú členovia vlády každému žiadateľovi rovnakým metrom. A ak u jedného ministra občan neuspeje, neviem, či je možné skúšať šťastie inde. Z dostupných informácií napríklad vyplýva, že pre výnimku z dôvodu účasti na pohrebe blízkej osoby bolo žiadané u Mikulca i Krajčího.

I evidencia a frekvencia výnimiek je rôznorodá. Vicepremiér Sulík seká žiadosti o individuálne výnimky ako Baťa cvičky (nehovorím, že k tomu nemá pádne dôvody), vicepremiérka Remišová nežiadala ani raz, Úrad vlády nič ohľadom Matoviča a Holého nemá, minister Krajčí má v evidencii poriadok a minister školstva Gröhling dokonca poslal dokonale usporiadanú tabuľku. Tiež sa zdá, že ÚVZ oprávnenosť žiadostí niektorých ministrov predsa len posudzoval. Vicepremiér Sulík na otázku, koľko jeho žiadostí o individuálne výnimky ÚVZ udelil, uviedol, že 80%. Ak nejde o chybu (a počtom 80% myslel výnimky, ktoré on schválil a potom zaslal na odobrenie ÚVZ), Mikas mu musel od septembra zamietnuť okolo 370 žiadostí. I tak by bolo dobré objasniť, z akých dôvodov žiadosti o výnimky Sulíkovo ministerstvo zamietlo, a v ktorých prípadoch o „nevyhnutné prípady“ podľa ministerstva nešlo.

Mikas v reakcii na rozhodnutie generálneho prokurátora oponoval, že bez individuálnych výnimiek hrozí zrútenie kritickej infraštruktúry a zdravotníctva. Na začiatku januára však ešte tvrdil, že výnimky sú dôležité, pretože „žiadna právna norma nedokáže obsiahnuť všetky životné situácie“ a automatické výnimky nemožno vyčerpateľným spôsobom obsiahnuť. V tomto smere Mikas trochu blafuje, pretože kritická infraštruktúra už automatické výnimky má a Žilinka sa ich vo svojom proteste ani nedotkol. Na druhú stranu, ak by mali na ÚVZ v spisoch trochu poriadok a údaje o individuálnych výnimkách elementárne zanalyzovali, mohli by predsa tie najčastejšie nezachytené dôvody presunúť do kategórie „automatické“.

Navyše, ak kolaps zdravotníctva skutočne hrozí len kvôli Žilinkovmu zásahu, je v záujme Mikasa i nás všetkých riadne doložiť, koľko zdravotníkov či elektrárenských pracovníkov by bez individuálnych výnimiek nemohlo na Slovensko prísť. Podľa informácií ministra zdravotníctva bolo pre osoby v zdravotníctve takýchto žiadostí od september do začiatku januára 75 a zahŕňalo 175 osôb. Táto problematika by tak mohla byť ošetrená inak, než aby si zdravotníci museli sami pracne vybavovať výnimky u ministra.

Z informácií, ktoré poskytli ministerstvá, ďalej vyplýva, že tisícky výnimiek sa týkali služobných ciest do zahraničia, ciest zahraničných delegácií do SR, účasti na pracovných pohovoroch či dokonca organizácie medzinárodnej konferencie na Slovensku. Určite išlo v mnohých prípadoch o aktivity maximálne potrebné a prospešné pre fungovanie nášho štátu. No ponúka sa i úvaha, či by v čase, keď mnohí občania už mesiace nevideli svoje deti a vnúčatá, lebo tie žijú viac ako 30 km od slovenských hraníc, keď je pohyb obmedzený i po Slovensku, a keď si „pendleri“ pravidelne musia vybavovať PCR testy, nebolo vhodné aspoň trochu takéto cesty obmedziť a presunúť online. Napríklad OSN, UNESCO, EU i OBSE organizujú kvôli pandémii mnohé svoje konferencie už dávno virtuálne. Je naozaj nevyhnutné na Slovensku organizovať v čase pandémie medzinárodné konferencie a summity? Ak vláda vyžaduje, aby verejnosť výrazne cezhraničný pohyb obmedzila, mohli by ísť sami trochu príkladom.

V konečnom dôsledku, ak by si mnohé obmedzenia vyskúšali členovia vlády v plnom rozsahu na vlastnej koži – vrátane obmedzení na hraniciach – možno by lepšie pochopili, prečo je ich dodržiavanie pre bežných občanov často tak ťažké a frustrujúce. To by potom mohlo viesť k lepšej, prehľadnejšej a empatickejšej komunikácii o protipandemických opatreniach a k prijímaniu lepších riešení na zmiernenie ich dopadov. Tu len podotýkam, že vo Veľkej Británii, kam Holý tak rád cestuje, napríklad prvá ministerka Škótska, Nicola Sturgeon, vyžaduje dodržanie opatrení na hraniciach pre všetkých. Služobnú cestu do Škótska chcela zatrhnúť i premiérovi Johnsonovi a členom kráľovskej rodiny. Ich cesty totiž nepovažovala za nevyhnutné.

3. Väčšina výnimiek je asi z prvej vlny

Z porovnania informácií ministerstiev (údaje z druhej vlny) s tlačovou správou ÚVZ z 11.1. vyplýva, že prevažná väčšina výnimiek bola udelená v prvej vlne pandémie, teda do augusta 2020.

Ide o zaujímavý údaj. Do júna 2020 na Slovensku predsa fungovala tzv. povinná štátna karanténa a z „navrátilcov“ a „pendlerov“ sa vtedy stala doslova a do písmena štvaná zver. Ľudia pracujúci v zahraničí a nešťastníci, ktorí sa do určitej doby do vlasti vrátiť nestihli, boli pri návrate – v prevažnej väčšine nedobrovoľne – držaní v štátnych zariadeniach. Často v nedôstojných, nehygienických a ponižujúcich podmienkach, na izbách s úplne neznámymi ľuďmi. Niektorí sa koronavírusom možno nakazili práve tam a za tieto výsady si museli nakoniec zaplatiť z vlastného. Tých, čo proti štátnym karanténam protestovali, premiér Matovič nazýval krikľúňmi a “psami, čo štekajú za plotom.“

Preto je dôležité, aby boli okolnosti okolo individuálnych výnimiek presne a podrobne zmapované a zverejnené. Už len s ohľadom na tisícky ľudí, ktorí boli takto zbavení osobnej slobody, ktorí individuálne výnimky nezískali a ktorí si za nútené pobyty v štátnych zariadeniach museli ťažko zacvakať. Orientačne, len Facebooková skupina „Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra“ združuje vyše 17 tisíc takto postihnutých osôb.

Záver

Suma sumárum, zatiaľ to v spore Žilinka versus Mikas vyzerá 1:0 pre Žilinku.

Neviem posúdiť, do akej miery je treba individuálne výnimky na hraniciach zachraňovať. Nemyslím si ani, že by sa hranice mali hermeticky uzatvárať - Slovensko jednoducho bez cezhraničného pohybu fungovať nemôže a nebude. No myslím, že namiesto vyplakávania o hrozbe kolapsu by mali úradníci ÚVZ svoje aktivity v tejto oblasti výrazne zlepšiť.

V prvom rade by mal ÚVZ spolu s členmi vlády minimálne zvýšiť transparentnosť výnimkovej praxe a zverejniť podrobne - nielen rámcovo - ako to s individuálnymi výnimkami podľa §6 naozaj bolo. Tieto informácie by mali zverejniť proaktívne, napríklad na svojich webových stránkach, aby verejnosť nemusela po nich ťažkopádne sliediť cez žiadosti o prístup k informáciám, alebo aby členovia vlády nemuseli novinárov v tomto smere „naťahovať“ (viď vicepremiér Holý).

Právo na slobodný prístup k informáciám v čase pandémie nie je dôležité len samo osebe. Toto základné ľudské práva prispieva k ochrane verejného zdravia a môže pomôcť pri dodržiavaní protiepidemických opatrení. Presné a jasne komunikované informácie sú nevyhnutné pre zaistenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom, pre úspešnosť boja proti dezinformáciám i pre verejnú kontrolu a dohľad nad dodržiavaním protipandemických opatrení. Verejnosť musí mať informácie o tom, ako sú jednotlivé obmedzenia a opatrenia implementované v praxi, kto, prečo a kedy reštrikcie pri návrate na Slovensko absolvovať nemusí. Nehovoriac o tom, ako proces výnimiek funguje, kto, kde kedy a ako môže u ministrov o výnimky žiadať a pod. Inak bude verejnosť prísne protiepidemické opatrenia spochybňovať a právom namietať, že tieto nie sú prijímané k ochrane ich zdravia a verejného záujmu, ale že slúžia k bezdôvodnej kontrole a šikane bežnej populácie.

Maximálna transparentnosť vo veci výnimiek je dôležitá i preto, lebo členovia vlády a ÚVZ vybavujú žiadosti o individuálne výnimky v rámci právomocí im štátom zverených. Ide o výkon verejnej funkcie a verejných služieb platených zo štátneho rozpočtu. Veľa protipandemických opatrení zásadne obmedzuje základné ľudské práva, najmä právo na súkromný a rodinný život, právo na slobodu pohybu, právo na majetok či právo na slobodu zhromažďovania. Obmedzovanie prístupu k informáciám v tomto smere dáva priestor ku korupcii a možnému zakrývaniu zlej rozhodovacej praxe štátnej správy. Právo na prístup k informáciám musia preto vláda a štátne orgány považovať za alfu a omegu – nevyhnutnú súčasť svojej činnosti. Nesmú ich brať ako zbytočnú záťaž či oštaru.

Na Slovensku máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tento má však riadne medzery a jeho rešpektovanie v praxi treba zlepšiť, hlavne na ÚVZ a samotnom Úrade vlády. Moja skúsenosť ukazuje, že na obdobnú žiadosť reagovali jednotlivé ministerstvá rozdielnym spôsobom. Nejde v žiadnom prípade o skúsenosť ojedinelú, na túto problematiku poukazujú roky rôzne mimovládne organizácie. Bolo by tak na čase zvážiť zriadenie slovenského nezávislého orgánu na kontrolu prístupu k informáciám. Informačné komisie alebo vládni splnomocnenci pre právo na prístup k informáciám sú v mnohých krajinách samozrejmou súčasťou príslušnej právnej úpravy. Ide o nezávislé dozorné orgány, ktoré štátnu správe v oblasti prístupu k informáciám podporujú, fungujú ako ústredné odvolacie orgány pri zamietnutí žiadostí o informácie, zbierajú informácie o fungovaní tohoto práva a na základe poznatkov upozorňujú na nedostatky, navrhujú riešenia a zabezpečujú tak ochranu pred zneužívaním zákona.

Slovensko sa tiež doposiaľ nepripojilo k tzv. Tromskému dohovoru (Dohovor Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom, Tromsø Convention), ktorý vstúpil do platnosti 1.decembra 2020. Ak chce vláda zlepšiť transparentosť štátnej správy, mala by urýchliť podpis a ratifikáciu tohoto Dohovoru.

Jasné a podrobné informácie o výnimkách môžu slúžiť i k zabráneniu diskriminačnej praxe pri dohľade nad dodržiavaním protiepidemických opatrení. To sa netýka sa len výnimiek na hraniciach. Na verejnosti sa objavili napríklad správy o tom, ako polícia naparila skupine Rómov ťažké pokuty, keď si išli mimo okres po drevo. No cestu bývalého predsedu vlády Pellegriniho po oblek zrejme polícia považuje za nevyhnutnú životnú potrebu. Rómovia v osadách sú políciou pravidelne pokutovaní pre nesprávne nasadené rúška, no poslanec Marián Kotleba sa denne veselo usmieva do objektívov kamier s rúškom pod bradou, často v budove parlamentu. V dodržiavaní všetkých protiepidemických opatrení musia ísť členovia vlády a verejní činitelia verejnosti žiarivým príkladom; ich nedodržiavanie by malo byť sankcionované predovšetkým u nich.

Na záver ešte jedna poznámka ohľadom vicepremiéra Holého: z dostupných informácií vyplýva, že pre svoje súkromné účely si individuálne výnimky u Mikasa vybavoval z vlády len on. Vo Veľkej Británii, kam Holý pravidelne dochádza, na podobné excesy už mnohí štátni úradníci doplatili (napr. člen vedeckej odbornej skupiny pre núdzový stav Neil Ferguson, hlavná hygienička Škótska či poradca premiéra Dominic Cummings). I Matovič a Kollár mali dávno voči Holému vyvodiť prísne dôsledky. Žilinkovo rozhodnutie im k tomuto dáva ideálnu príležitosť.

Ďakujem Poradni pre občianske a ľudské práva za logistickú a technickú pomoc a podporu v procese žiadostí o prístup k informáciám.

Barbora Bukovská

Doslov Poradne pre občianske a ľudské práva alebo prečo sme zverejnili tento blog:

Prečítali ste si blog Barbory Bukovskej – právničky, ktorá v minulosti spolupracovala s našou mimovládnou organizáciou a pred 20 rokmi stála aj pri jej zrode. Dlhé roky už pôsobí inde. Ide o jej autorský text za ktorý zodpovedá výlučne autorka a naša mimovládna organizácia nezodpovedá za jeho obsah. Zverejnili sme ho preto, lebo ho považujeme za cenný príspevok do verejnej diskusie o udeľovaní výnimiek z karantény a testovania na Covid-19 zo strany štátnych inštitúcií a vo verejnom záujme.

Obrázok blogu
Poradňa pre občianske a ľudské práva

Poradňa pre občianske a ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Tým, ktorých ľudské práva boli porušené, poskytujeme potrebnú podporu tak, aby sa porušovaniu svojich práv aktívne bránili.

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu